V prípade, že hovorená reč absentuje alebo nie je dostatočne zrozumiteľná, nastupuje alternatívna alebo augmentatívna komunikácia. Jedným z jej foriem komunikácie je aj Výmenný Obrázkový Komunikačný systém – VOKS (z angl. picture exchange communication system – PECS). Tento systém využíva obrázky znázorňujúce reálne predmety alebo činnosti ako prostriedok komunikácie. Výhodou VOKS je, že grafické symboly (obrázky) poskytujú vizuálnu oporu, kedy dieťa ukazuje na obrázok predmetu, ktorý chce. Aj napriek tomu, že VOKS sa môže javiť ako jednoduchšia alternatíva pri oslabenej reči v porovnaní s používaním posunkov, jeho limitáciou je potreba externých pomôcok, ako je komunikačná kniha jej tvorba a udržateľnosť.

Komunikačná kniha je prostriedok určený na podporu komunikácie, využívaný prevažne u osôb s autizmom alebo inými vývinovými poruchami, kde hovorená reč absentuje alebo nie je dostatočne zrozumiteľná. Obsahuje súhrn obrázkov znázorňujúcich slovnú zásobu dieťaťa. Pre deti so zníženou motorikou, môže byť komunikačná kniha dobrým východiskovým bodom pri rozvoji komunikácie.

Ak sa už rodič alebo škola rozhodnú využívať VOKS ako alternatívnu formu komunikácie u dieťaťa s autizmom alebo inými vývinovými poruchami, je v prvom rade potrebné, aby dieťa malo vytvorenú vlastnú komunikačnú knihu, ktorú bude mať vždy so sebou. Nezabúdajte, že kniha je jeho hlasom, preto, kdekoľvek dieťa pôjde, kniha ide s ním (či je to obchod, alebo krátka návšteva u suseda, či prázdniny na chate).

Ako si takú knihu pripraviť?

Materiály: papier (ak chcete, aby strany knihy boli tvrdšie, zvoľte tvrdší papier), suchý zips (krúžka alebo pásiky), vytlačené obrázky vo veľkosti 3 x 3 cm (môžu byť aj väčšie a menšie podľa potreby dieťaťa), laminovačka, laminovacie fólie, karisblok A5 (prípadne A4 alebo A6).

Postup:

• Krok 1: vytlačte si obrázky, ktoré znázorňujú aktuálne potreby a želania dieťaťa (napr. z kategórie jedlo, hračky, aktivity). Vyberajte konkrétne veci, to znamená, že namiesto obrázka znázorňujúceho „jesť“ vyberte jedlo, ktoré dieťa má rado, ako napr. ryža, jablko, melón, tyčinka, a pod.
• Krok 2: Laminujte obrázky a tiež strany do knihy.
  Tip: odporúča sa, rozstrihať obrázky a poukladať ich na laminovaciu fóliu individuálne, tak, aby medzi nimi zostala malá medzera. Týmto spôsob, sa vyhnete tomu, že sa časom bude laminovacia fólia postupne odliepať od obrázka.
• Krok 3: Nalepte suchý zips (tvrdú časť) na zalaminované strany.
  Tip: použite tvrdú časť suchého zipsu na stranu v knihe a mäkkú časť zipsu na obrázok. Takto sa vyhnete tomu, že ak spadne obrázok na zem, nenalepí sa na neho špina a vlasy, čo by časom znefunkčnilo suchý zips.
• Krok 4: Nalepte mäkkú časť zipsu na každý obrázok. Ak používate pásiky, postrihajte ich na menšie štvorce/obdĺžniky.
• Krok 5: Poukladajte obrázky do knihy, tak aby boli uložené prehľadne.
  Tip: postupne, ak budete pridávať viac a viac obrázkov, môžete ich usporiadať podľa kategórií (jedlo, ovocie, hračky, písacie potreby a pod.).

Pripomíname a veľmi zdôrazňujeme, že kniha musí stále cestovať s dieťaťom. Preto zvážte veľkosť knihy, ktorú vytvoríte. Alternatíva ku knihe môže je napr. obrázky na kľúčenke, kde si dieťa so sebou zoberie obrázky znázorňujúce slovnú zásobu, ktorú bežne mimo domova používa.

Inštruktážne video ako vytvoriť komunikačnú knihu:

Poruchy autistického spektra (PAS) sú neurovývinová porucha charakterizovaná narušením v oblasti sociálnej komunikácie a interakcie a tiež prítomnosťou repetitívnych a stereotypných prejavov správania. Deti s autizmom majú určité sociálne deficity a vzorce správania, ktoré sú najviac viditeľné až v čase, kedy sa začlenia do kolektívu.

Veľakrát ide o správanie ako: odlišnosti v očnom kontakte, nezáujem o rovesníkov či vytvorenie si priateľstiev, ťažkosti v nadviazaní komunikácie ale aj v udržaní komunikácie s inou osobou. Deti s autizmom rady rozprávajú o svojich témach, ale už majú ťažkosti zdieľať záujem a prejaviť empatiu inej osobe. Často sa u nich stretávame s problémom poznať a porozumieť emóciám a správne na ne reagovať. Dieťa s PAS obvykle dáva prednosť samote.

Niektoré však sociálny kontakt vyhľadávajú, ale často nevhodným spôsobom (neprimerané dotyky na získanie pozornosti alebo keď dieťa stojí príliš blízko pri rovesníkovi). Deti môžu reagovať na sociálne výzvy, ale často u nich absentuje sociálna iniciatíva.

Behaviorálne intervencie

Sociálne zručnosti sú dôležité v živote každej osoby. Deti, ktoré sa naučia vyhľadávať a tešiť sa zo sociálnych interakcií s ostatnými a chápať sociálne pravidlá, budú s väčšou pravdepodobnosťou v živote fungovať nezávisle od pomoci iných. Odporúča sa, aby deti s autizmom mali prístup k individuálnym službám zameraným na učenie sociálnych zručností alebo malým sociálnym skupinám. Program na učenie sociálnych zručností by mal byť zostavený a individualizovaný tak, aby sa zameral na učenie absentujúcich zručností pričom sa využijú empiricky podložené intervencie.

Behaviorálne intervencie zamerané na nácvik sociálnych zručností sú nápomocné k zvýšeniu prosociálneho správania. Metódy a procedúry vychádzajúce z aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA), ktoré sú založené na princípoch správania a učenia sa, majú za cieľ zlepšiť symptómy PAS ako je zlepšenie v sociálne funkčnom správaní, komunikácii, hre, adaptívnych schopnostiach či akademických zručnostiach, pričom sa eliminuje výskyt problémového správania, ktoré často bráni dieťaťu k úspešnej školskej či sociálnej inklúzií.

Sociálne skupinky v centre Srdce Autizmu

V centre Srdce Autizmu sme po rokoch znova zaviedli Sociálne skupinky, ktorých cieľom je učiť a upevňovať sociálne zručností detí s poruchami autistického spektra. Skupinky sú určené pre deti s autizmom vo veku od 6 – 10 rokov a sú realizované pravidelne raz za týždeň v počte 4 až 5 detí.

Pri nácviku sociálnych zručností terapeutky používajú niekoľko vedecky overených metód a procedúr z aplikovanej behaviorálnej analýzy ako sú:

• Učenie v prirodzenom prostredí,
• Rolová hra (z angl. role play),
• Využitie vizuálnych promptov,
• Sociálne príbehy (z angl. social stories),
• Video modeling,
• Promptovanie,
• Bezchybné učenie,
• Časté opakovanie a praktizovanie v rámci hier,
• Pozitívne posilňovanie žiaduceho správania.

Priebeh sociálnych skupiniek

Pred samotnou realizáciou sociálnych skupiniek sa tím terapeutiek zameral na dôkladnú prípravu na jednotlivé sedenia. V rámci prípravy sa určili témy, podrobne napísali metodické postupy učenia sociálnych správaní a pripravili sa materiály ako sú pracovné listy, aktivity či vizuálne pomôcky. Tie podporujú upevňovanie si danej témy, pravidlám správania sa na sociálnych skupinkách, ale aj pravidlám pri učení jednotlivých tém. Zároveň sa identifikovali posilnenia, určila sa vhodná metóda posilňovania a tiež sa vybrali aktivity a hry, ktoré napomáhajú pri učení a zovšeobecňovaní si jednotlivých sociálnych zručností.

Aj napriek tomu, že oblastí, v ktorých je možné učiť sociálne správania je mnoho, my sme identifikovali 4 z nich na základe informácií, ktoré sme o deťoch v skupinke mali. Cieľom prebiehajúcej sociálnej skupinky je zvýšenie sociálnych zručnosti v nasledujúcich oblastiach:

• predstavenie sa a rozprávanie o sebe,
• spoznanie inej osoby,
• identifikácia emócií,
• zvýšenie interakcie a komunikácie s rovesníkmi.

V rámci každej zručnosti sme identifikovali 4 až 7 rôznych tém, počas ktorých učíme nové sociálne správanie alebo opakujeme a upevňujeme už tie naučené.

Počas úvodného stretnutia sme realizovali hodnotenie sociálneho správania v spomínaných oblastiach pomocou pozorovacieho dotazníka, do ktorého terapeutky zapísali aktuálnu úroveň jednotlivých zručností. Toto hodnotenie sa zopakuje o pol roka, aby sa zhodnotil progres naučených zručností u každého dieťaťa. Aktuálne prebiehajú sociálne skupinky, kde priebeh je realizovaný hravou a nenásilnou formou. Cieľ je, aby deti mali zábavu pričom sa učili ako sa navzájom hrať, spolu komunikovať a hlavne prejavovať záujem jeden o druhého.

Príklad hodiny SOCIÁLNEJ SKUPINKY  TU

Zvykli sme si veci, ktoré nie sú bežné nazývať poruchou, ja by som to pomenovala ako výzvu, výzvu v odhodlanie spojiť a začleniť dieťa s inakosťou do spoločnosti, ktorá funguje v určitých normách, pravidlách, ktoré sa často vymykajú chápaniu detí s PAS. Kto určil, že hlasné spievanie na ihrisku je zakázané, že keď máte chuť behať hore-dole 100krát je to divné, alebo keď vám niekto ako osoba nesadne a ignorujete ho, tak je to neslušné? Koľko vecí nás bežných zväzuje len preto ,čo sa patrí a čo nie.

Život s autizmom, napriek tomu, že nie je ľahký ma naučil vidieť krásu v pohybe listov vo vetre, príjemnému pocitu dotyku vody, či piesku, tomu, že emócie máme nato aby sme ich používali a nie zadržiavali a hlavne tomu, že byť iný, akýkoľvek, nie je hanba a vo všetkom sa dá nájsť krása, pokiaľ chceme. Lebo koľko lásky dáme, toľko aj dostaneme, nech je forma akákoľvek.

Pre mňa je autizmus ako rozprávka, život mimo realitu, s malým princom, ktorý hľadá svoje miesto na tejto planéte, potrebuje nato pomoc a veľa lásky. On vám zato otvorí dvere do svojho sveta a ten klasický sa vám už nikdy nebude zdať taký ako predtým.

Jednou z možností ako naučiť dieťa reagovať na meno je prestať ho používať spolu s inštrukciou. Neustále používanie mena s požiadavkou, je meno párované s negatívnou skúsenosťou: Matej, poď sem! Matej, dotkni sa nosa! Matej, vyskoč! čiže s averzívnym/nepríjemným podnetom (musí niečo urobiť). Ak obmedzíte používanie mena dieťaťa a hlavne ak kladiete požiadavku, pomôžete tým ku konkrétnemu učeniu reagovania na meno.

Ako teda naučiť dieťa reagovať na meno? Stratégia k učeniu mena:

Všetkým v okolí povedzte, aby prestali na nejaký čas používať meno Vášho dieťaťa alebo aspoň limitovali jeho používanie počas dňa. Zoberieme najsilnejšie posilnenia (odmeny), ktoré dieťa má – chipsy, cukríky, bubliny, vláčiky… . Pamätajte, ak chcete aby dieťa reagovalo na svoje meno, správanie musí byť posilňované. Ak sociálna interakcia nie je ešte posilňujúca pre dieťa, pochvala nebude fungovať ako posilnenie.

Nechajte dieťa hrať sa, zabávať sa. Vyslovte jeho meno a hneď sa dotknite jeho ramena, prípadne ak je to potrebné otočte ho a dajte mu obľúbenú vec (chips alebo bubliny) – tým posilňujete jeho správania, v našom prípade je to reagovanie na meno. Upozornenie: očný kontakt nie je potrebný!

Postupne odstraňujte svoj prompt (pobadanie) tým, že stojíte trošku ďalej od neho alebo sa dotknete jeho ramena o niečo neskôr (o sekundu alebo dve neskôr). Správanie diferenciálne posilnite – ak sa dieťa otočí samostatne smerom k Vám potom ako vyslovíte jeho meno, dajte mu viac, to znamená viac lentiliek, dlhšie šteklenie, nadšenejšiu slovnú pochvalu.

Týmto spôsobom naučíte Vaše dieťa reagovať na meno.  Dieťa sa naučí, že ak je jeho meno vyslovené nasledujú dobré veci (bubliny, spievanie, cukrík…). Toto učenie môžete robiť kedykoľvek počas dňa.

Originál video Dr. Barbera: https://www.youtube.com/watch?v=y_66HnrDPIQ