Aplikovaná behaviorálna analýza nie je terapia pre deti s poruchou autistického spektra (PAS). Jej využitie je možné vidieť v rôznych odvetviach ako je rehabilitácia, psychológia, prevencia, gerontológia, business a iných. Behaviorálna analýza ako veda o správaní nám napomáha pochopiť čo je správanie, ako funguje a ako je ovplyvňované podnetmi z prostredia. Na základe využitia princípov aplikovanej behaviorálnej analýzy, ktorými sú motivácia niečo urobiť, kontrola stimulu, kedy stimul dáva podnet, že dané správanie bude alebo naopak nebude posilnené, posilnenie, čo znamená, že ak po správaní nasleduje nejaký príjemný podnet správanie sa v budúcnosti zopakuje, trest, kedy podnet nasledujúci po správaní spôsobí to, že sa správanie už v budúcnosti nezopakuje a v neposlednom rade vyhasínanie, kedy správanie, ktoré bolo v minulosti posilnené, už posilnené nebude a časom „vyhasne“.

O využití ABA pri práci s deťmi s PAS sa začalo asi najviac rozprávať po zverejnení experimentálnej štúdie Dr. Ivara Lovaasa v roku 1987. Vo svojej štúdií porovnával skupinu detí, ktoré získali viac ako 40 hodín individuálnej intervencie za týždeň so skupinou detí, ktoré mali 10 hodín intervencie za týždeň. Jeho výsledky podporujú tvrdenie, že intenzívnou intervenciou sa môžu výrazne znížiť symptómy PAS.

V posledných desaťročiach vznikali rôzne intervencie, alebo programy využívajúce princípy aplikovanej behaviorálnej analýzy:

• Lovaas-ov program ABA- tiež nazývaní ako „tradičná ABA“ alebo „DTT – discrete trial teaching“. Tento program využíva intenzívne učenie zručností, kde komplexná zručnosť sa rozdelí na malé kroky a každý krok sa učí opakovanými trialmi až dozvládnutia.
• Verbálne správanie – v prvom rade sa sústreďuje na komunikáciu, ktorú učí využitím princípov ABA a behaviorálnej teórie jazyka vychádzajúcej z práce B. F. Skinner-a. Cieľom verbálneho správania je funkčné používanie jazyka. Kladie dôraz na párovanie a expresívnu zložku jazyka.
• ESDM – Early Start Denver Model, je včasná behaviorálna intervencia pre deti s autizmom vo veku od 12 do 60 mesiacov. Tento program včasnej intervencie integruje vývinovo orientovaný model s overenými učebnými postupmi vychádzajúcimi z aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA).
• PRT- Pivotálny tréning zručností (z angl. Pivotal Response Training) v minulosti nazývaní Natural Language Paradigm (NLP). Je to behaviorálna intervencia, ktorá využíva princípy ABA a je založená na hre, ktorú iniciuje dieťa. Neučí jednotlivé správania, ale kľúčové oblasti rozvoja dieťaťa.
• a iné

Dr. Mary Barbery, vo svojom postcast-e s názov „What is the Verbal Behavior Approach in Comparison to ABA?“, v preklade „Čo je prístup Verbálne Správanie v porovnaní s ABA?“ vysvetľovala rozdiel medzi ABA a prístupom VB – verbálne správanie. Ako sama píše „Často sa ma ľudia pýtajú čo je lepšie, ABA alebo VB – verbálne správanie?“. Prirovnáva to k tomu, ako keby sa pýtali čo je lepšie, náboženstvo alebo kresťanstvo? Jednoducho tieto dve veci sa porovnať nedajú. Jedno pokrýva to druhé.

Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) je veda a programy či intervencie, ktoré sú vyššie opísané vrátane verbálneho správania využívajú princípy a techniky aplikovanej behaviorálnej analýzy na učenie komunikácie, hry, sociálnych, akademických a seba-obslužných zručností. To znamená, že porovnávať ABA s akýmkoľvek prístupom, ktorý z ABA vychádza sa nedá. Ale porovnávať DTT (inak nazývané intenzívne učenie) s učením v prirodzenom prostredí alebo DTT s procesom párovania už môžeme. Každá z týchto techník alebo metód je v niečom iná, avšak, každá je vedecky overená ako efektívny prístup využívaní pri edukácií detí s poruchami autistického spektra alebo s inými vývinovými poruchami. Tiež sa často stretávame s poznámkou ABA nie je pre moje dieťa alebo ABA nie je pre deti s Aspergerovým syndrómom. ABA obsahuje celú škálu techník a metód, ktoré tak ako aj ciele, by mali byť individualizované pre každé dieťa. ABA ovplyvňuje naše správanie a učenie, takže je pre každého, ale metóda intenzívneho učenia (DTT) nemusí byť vhodná pre každého. Čiže veľakrát je presnejšie povedať DTT ako metóda učenia nie je pre deti s Aspergerovým syndrómom.

Za posledných 13 rokov práce s deťmi s poruchami autistického spektra som pracovala tradičným, Lovaas-ovým prístupom ABA a verbálnym správaním ABA prístupom. Bola to výborná praktická skúsenosť, keďže som si mohla vyskúšať každý prístup pri práci s deťmi a vidieť v čom má každý z nich benefit pre dieťa s autizmom. Práve VB prístup (verbálne správanie) prístup spája DTT – intenzívne učenie spolu s učením v prirodzenom prostredí dieťaťa, hre, pričom kladie väčší dôraz na rozvoj funkčnej komunikácie. Prvotný cieľ tohto prístupu je vytvoriť pre dieťa motivujúce prostredie, kde ma chuť sa učiť. Tento proces sa nazýva párovanie. Začiatok intervencie je sústredený na rozvoj mandov – požiadaviek, keďže učiť deti vyžiadať si čo chcú alebo potrebujú v plnej miere benefituje ich.

Zachytávajú sa a vytvárajú situácie, kedy si dieťa žiada predmety, aktivity, ktoré má rado. Vytvárajú sa nové motivátori, z ktorých sa stávajú prvé slová vo forme mandov. Dieťa sa učí v prirodzenom prostredí (NET) pri aktivitách, ktoré sú preň motivujúce. Využívajú sa techniky ako prompty, kedy sa napomáha k správnej odpovedi, tvarovanie, kedy sa dané správanie posilňovaním vytvaruje do požadovanej topografie, alebo reťazenie, kedy sa zložitejšie správanie učí v jednotlivých krokoch. Najdôležitejším princípom je ale posilňovanie pozitívneho správania. Pozitívne správanie je každé správanie, ktoré chceme vidieť aj v budúcnosti.    Intenzívne učenie (DTT – alebo aj ITT) nastupuje po tom, ako si dieťa vytvorí vzťah s dospelým. Počas intenzívneho učenia sa dieťa učí jednotlivé správania (discrete behavior) metódou bezchybného učenia. Metóda bezchybného učenia umožní deťom nerobiť chyby, čím učenie nových zručností je menej náročné a frustrujúce. Dôležitou súčasťou celého procesu je generalizácia naučených zručností a prepojenie DTT metódy s učením v prirodzenom prostredí (NET). Ale nezabudnite: „Učenie má byť hrou!“

Intenzívny behaviorálny program musí byť individuálny pre každé dieťa. Preto ciele sú stanové až po dôkladnom ohodnotení zručností dieťa v oblasti ako sú požiadavky, pomenovanie vecí, receptívneho porozumenie jazyka, hry, sociálnych zručností, echoického správania a iných. Ďalším dôležitým aspektom efektívneho behaviorálneho programu je tréning rodiča, ktorý má možnosť svoje dieťa učiť každú bdelú chvíľu. Intenzita behaviorálnych programov by mala byť medzi 25 – 40 hodín týždenne. Aj z toho dôvodu, sa veľa krát rodič stáva „terapeutom“ pre svoje dieťa. POZOR! Nehovoríme o 25 – 40 hodín práce za stolíkom. Ide o množstvo hodín, kedy dospelý posilňuje akékoľvek pozitívne správanie u svojho dieťaťa, kedy sa učia obúvať si topánky, vyberať veci z umývačky a ukladať ich na správne miesto, prechádzať sa v parku bez utekania, pomenovávať zvieratá v ZOO alebo si požičiavať hračky na ihrisku. Ide o čas, kedy dospelý vytvára situácie na učenie nových zručností, vrátane komunikácie, a zároveň neposkytuje dieťaťu príležitosť pre nefunkčnú či stereotypnú hru.

A ešte na záver. Osobne som sa stretla aj s otázkou či je ABA terapia zlá. V prvom rade, ABA nie je terapia ale veda. Je to niečo čo existuje či sa nám to páči alebo nie. To ako sa my všetci správame, učíme novým zručnostiam vychádza z poznatkov aplikovanej behaviorálnej analýzy. Naše správanie je ovplyvňované a tvarované prostredím. Pochvala od šéfa, zvýši našu pracovnú produktivitu (princíp posilnenia), pokuta za rýchlosť zníži výskyt porušovania predpisov v budúcnosti (trest), sezóna plaviek zvýši našu motiváciu k diéte (motivácia) a podobne. Moja odpoveď vtedy znela: „ Je to ako keby ste povedali, že medicína je zlá. Nie je, iba lekár môže byť neskúsený. To je aj s aplikovanou behaviorálnou analýzou.“

Zdroje:

www.autismspeak.org

www.marybarbera.com

LOVAAS, O. I., 1987. Behavioral treatment and normal educational and intellectual functioning in young autistic children. In: Journal of Consulling and Clinical Psychology. Vol. 55, no. 1, pp. 3-9.

Správanie je všetko čo človek urobí alebo povie.

Správanie má jednu alebo viac merateľných dimenzií. Merať môžeme:

• Frekvenciu správania – ako často sa správanie objaví. Napr. koľko krát sa žiak počas hodiny prihlási
• Dĺžku správania – ako dlho správanie trvá. Napr. ako dlho niekto cvičí
• Intenzitu správania – fyzická sila, ktorú v správaní vynaložíme. Napr. akou silou udrie baseballový hráč do loptičky

Správanie môže byť odpozorované, opísané a zaznamenané inou osobou alebo osobou, ktorá správanie vykonáva.

Správanie vplýva na prostredie, či už fyzické alebo sociálne. Príkladom je ak človek stlačí zvonček, niekto mu otvorí dvere. Alebo ak sa žiak v škole prihlási, učiteľ ho vyvolá. Či ak sa naučíte trasu naspamäť, nestratíte sa.

Správanie je ovplyvňované podnetmi z prostredia. Základné princípy správania opisujú funkčný vzťah medzi správaním a udalosťami v prostredí. Zároveň tvoria podstatu modifikácie správania. Ak rozumiete udalostiam z prostredia, vďaka ktorým správanie vzniklo, môžete tieto udalosti meniť a tým meniť aj správanie.

Správanie môže byť vonkajšie aj vnútorné. Vonkajšie môže byť odpozorované niekým iným, kým vnútorné je odpozorované iba človekom vykonávajúcim správanie. Medzi vnútorné správanie patrí napr. myslenie.

V aplikovanej behaviorálnej analýze sa správaním myslí všetko to, čo človek robí, hovorí, na čo myslí. Behaviorálne intervencie nie sú zamerané len na problémové správanie. Okrem agresie, či seba-agresie sa správaním myslí aj:

• ako človek komunikuje s inými
• koľko matematických príkladom vie vyriešiť
• ako nadväzuje vzťah s inými
• ako sa stará o seba či o svoje zdravie
• ako vie človek využiť svoj voľný čas…
• Využitie behaviorálnej analýzy a modifikácie správania pri:

Vývinových poruchách –učení funkčných zručností, prípadne pri znížení problémového správania

Mentálnych chorobách – učenie zručnosti každodenného života, sociálnemu správaniu, dodržiavanie liečby, zníženie agresívneho či psychotického správania

Pedagogiky a špeciálnej pedagogiky – zlepšenie metód učenia, vytváranie procedúr na zníženie problémového správania v triede, zlepšenie inštruktážnych techník, zvýšenie aktivity u študenta

Rehabilitácie – podporuje zapojenie sa do procesu rehabilitácie, učenie nových zručností, ktoré môžu nahradiť tie, ktoré z dôvodu úrazu absentujú, zlepšenie pamäti

Komunitnej psychológie – znižovanie odhadzovania odpadkov v prírode, zníženie riskantnej jazdy, zníženie nelegálneho užitia drog, zvýšenie používania bezpečnostných pásov počas jazdy

Klinickej psychológie – behaviorálna terapia na liečbu rôznych problémov

Business-e – zlepšenie pracovného výkonu, zvýšenie bezpečnosti pri práci, zníženie meškania do práce, alebo častej absencie v práci.

Vlastné vedenie – riadenie a modifikáciu vlastného správania, kontrola vlastných zlozvykov, správanie zamerané na zdravie, či profesionálne správanie.

Vedenie dieťaťa – pomáha deťom pri obhrýzaní nechtov, záchvatov hnevu, neposlušnosť, zajakávanie, nočné pomočovanie

Prevencia – prevencia problémov v detstve ako prevencia pred sexuálnym zneužívaním, únosmi, nehodám doma, zneužívaní alebo zanedbávaní detí.

Športová psychológia – zlepšenie atletického výkonu

Zdravá životospráva – zlepšenie zdravého životného štýlu, zvýšenie cvičenia, konzumácia zdravej stravy

Gerontológia – zvýšenie fyzickej aktivity, podpora správania súvisiaceho so zdravou životosprávou, vhodná sociálna interakcia, zníženie problémového správania súvisiaceho s demenciou, či Alzheimerovou chorobou.

Zdroj:

MILTENBERGER, R. G., 2004. Behavior modification. Principles and procedures (3rd ed.). Belmont, CA: Wadsworth/Thomson Learning. ISBN 0-534-53600-X.

„Čo z toho dieťa bude mať?“

Inštrukcie musia byť spájané s posilnením. Posilnenie nasleduje po správaní a má za následok, že dané správanie sa v budúcnosti znova zopakuje. Ak sa dieťa hodí o zem v obchode, a mama mu nakoniec kúpi hračku, ktorú chcem (len aby si v obchode nerobila hanbu), správanie (hodenie sa o zem) bolo reakciou mami posilnené (kúpou novej hračky), čo spôsobí, že správanie sa v budúcnosti zopakuje. Tým istým princípom funguje aj učenie nových zručností. Ak chcete, aby dieťa pri prechádzke vonku kráčalo pri Vás, správanie (kráčanie pri Vás) musí  byť posilnené. Ak dieťa uteká od Vás, behá po chodníku, toto správanie je niečím posilňované, keďže sa opakovane objavuje. Môže byť posilňované príjemným pocitom z rýchleho behu, z Vašej reakcie keď na neho zakričíte, alebo je jednoducho posilňované únikom od Vás. Ak chcete, aby pri Vás kráčalo, je dôležité nájsť niečo, čo má väčšiu hodnotu ako aktuálne posilnenie, ktoré získava utekaním. Preto deti, ale aj každý z nás nerobí veci len tak pre nič za nič.

ČO JE DÔLEŽITÉ VEDIEŤ O POSILNENIACH?

Akú majú hodnotu pre dieťa? Preferovaný predmet nemusí nevyhnutne fungovať ako posilnenie. Ak niekto preferuje slané veci v porovnaní so sladkými, alebo sa dieťa radšej hrá s vláčikom než s kockami, nemusí to znamenať, že pre slanú tyčinku alebo vláčik bude dieťa pri Vás kráčať ak ste na prechádzke, alebo pri Vás sedieť ak mu čítate rozprávku. Znamená to, že to má rado, ale hodnota je príliš nízka na to, aby za to vykonalo činnosť, ktorú neobľubuje. Ale preferované veci môžu fungovať ako posilnenie ak motivácia je dosť silná. Spýtajte sa „ako veľmi to dieťa chce?“. Ak vidíte, že sa dieťa naťahuje za autíčkom, skôr bude s Vami spolupracovať, aby dostalo autíčko, než keď mu budete ponúkať piškóty. Aj keď piškóty má rado. Hodnota posilnení sa mení často, niekedy z minúty na minútu. Ak sa dieťa hodinu hrá s autíčkom, hodnota autíčka klesá, nastáva presýtenie. O autíčko už stráca záujem. Predstavte si Váš obľúbený dezert. Čo všetko by ste boli ochotný preň spraviť? A čo ak Vám poviem, že ho teraz budete jesť každý deň, celý mesiac, rok a možno aj viac…

Je správanie posilnené okamžite po jeho výskyte? Správanie, ktoré je posilnené ihneď sa bude opakovať častejšie než správanie, ktoré je posilnené neskôr. Povedzme si príklad. Učíte dieťa správne používať toaletu. Jedného dňa Vaše dieťa konečne urobí potrebu do záchoda. Ste nadšený a utekáte do kuchyne po cukrík, ktorý má tak rád. Vrátite sa do kúpelne kde dieťa si už umýva ruky a vy mu dáte cukrík. Čo ste posilnili? Používanie toalety alebo umývanie rúk? Posilnite správanie počas toho ako ho dieťa vykonáva. Posilnite sedenia za stolom vo chvíli, keď tam dieťa sedí, ak je to to čo chcete dieťa naučiť.

Ako často je správanie posilňované? Nové správanie, ktoré je posilnené často, sa bude vyskytovať často. Správanie, ktoré je posilnené zriedkavo, sa bude znižovať alebo sa nakoniec prestane vyskytovať (princíp vyhasínania). Platí to pre správanie, ktoré chceme zvýšiť (žiadúce správanie), ale aj pre správanie, ktoré chceme znížiť (nežiadúce správanie). Z toho vyplýva, že pri učení nových zručností je dôležité posilňovať každý výskyt daného správania. Ak učíte dieťa, aby nekričalo, ak chce, aby ste s ním niekam išli, posilníte každý výskyt komunikácie „poď so mnou“, tým že s ním pôjdete. Ale to neznamená, že teraz bude dieťa dostávať lentilku vždy keď si sadne ku stolu. Správanie, ktoré je už naučené budete potom posilňovať zriedkavo, aby ste jeho výskyt uchovali. Je však dôležité posilnenia odstraňovať pomaly a dôsledne, len tak naučené správanie nezanikne a uchová sa.

Aké je množstvo/rozsah posilnení? Ak Vám poviem, aby ste robili na ropných vrtoch za 500EUR mesačne alebo za 10 000EUR mesačne, kedy sa skôr na prácu prihlásite? Ak je správanie/zručnosť, ktorú od dieťaťa vyžadujete príliš ťažká, alebo nová, posilnenie musí byť lepšie, väčšie. Tomu sa hovorí diferenciálne posilňovanie. Preto si najlepšie posilnenia nechávajte na učenie nových zručností. Ak dieťa má rado len málo vecí, tak zvýšte množstvo, ktoré dieťaťu ponúknete. Ak Vám dieťa pomenuje mačku v knihe, ktorú ju už pár dní učíte, správanie (pomenovanie mačky) posilnite dlhým a bláznivým šteklením. Ak si dieťa posunkom vyžiada čokoládu, posilníte túto komunikáciu tým, že mu dáte kúsok čokolády. Ale ak jedného dňa príde a povie „čoko“, mali by ste ho entuziasticky pochváliť a dať mu viac kúskov čokolády.

Čo musia vykonať na to, aby posilnenie získali? Deti majú tendenciu lepšie spolupracovať ak správanie/inštrukcie, ktoré od nich vyžadujeme je/sú jednoduché. „Čo musím urobiť, aby som dostal loptičku?“ Stáva sa, že dieťa sa s Vami hrá, skladá skladačku a vo chvíli, keď vytiahnete obrázky na pomenovanie, dieťa sa postaví a odíde. Prečo? Hrať sa so skladačkou je jednoduché a možno aj zábavné. Ale pomenovať obrázky už zábava nie je. Úsilie, ktoré dieťa musí vynaložiť na to, aby získalo posilnenie je vyššie. Pri hre, získava posilnenie neustále, ale pri pomenovaní obrázkov, dostane pochvalu po 7 až 10 správne zodpovedaných obrázkov. Preto je dôležité prispôsobiť posilnenie námahe, ktorú dieťa musí vynaložiť.

AKÉ POSILNENIA SÚ NAJLEPŠIE?

Také, ktoré viete dávať v malých množstvách,  lebo ich viete dávať častejšie a nemusíte sa báť, že sa ich dieťa presýti.

Také, ktoré miznú samé, lebo nemusíte dieťaťu nič brať, ale práve naopak len mu dávať. Ak ho posilníte autíčkom, na to, aby ste jeho správanie znova posilnili, musíte autíčko od neho zobrať v porovnaní, ak správanie posilníte bublinami, ktoré miznú samé.

POSILNENIE ALEBO ÚPLATKÁRSTVO?

„Prečo by som ho mal uplácať?“

Posilnenie nasleduje po správaní. Vo väčšine prípadov vedome posilňujete žiadúce správanie po jeho výskyte. (v iných prípadoch, nevedome posilňujete nežiadúce správanie)

Úplatkárstvo nastane, ak po výskyte nežiadúceho správania, ponúknete obľúbenú vec/činnosť, aby ste zastavili nežiadúce správanie.

Inštrukcia: „uprac hračky“   ….  dieťa uprace hračky  …. „šikovný chlapec, poď pozerať Tom a Jerry“ (posilnenie)

Inštrukcia: „uprac hračky“   …..    krik, plač   ….    „pustím ti Tom a Jerry, len uprac“ …..   dieťa uprace hračky a má Tom a Jery   (úplatkárstvo)

Mgr. Ivana Trellová, BCBA