Poruchy autistického spektra (PAS) sú neurovývinová porucha charakterizovaná narušením v oblasti sociálnej komunikácie a interakcie a tiež prítomnosťou repetitívnych a stereotypných prejavov správania. Deti s autizmom majú určité sociálne deficity a vzorce správania, ktoré sú najviac viditeľné až v čase, kedy sa začlenia do kolektívu.

Veľakrát ide o správanie ako: odlišnosti v očnom kontakte, nezáujem o rovesníkov či vytvorenie si priateľstiev, ťažkosti v nadviazaní komunikácie ale aj v udržaní komunikácie s inou osobou. Deti s autizmom rady rozprávajú o svojich témach, ale už majú ťažkosti zdieľať záujem a prejaviť empatiu inej osobe. Často sa u nich stretávame s problémom poznať a porozumieť emóciám a správne na ne reagovať. Dieťa s PAS obvykle dáva prednosť samote.

Niektoré však sociálny kontakt vyhľadávajú, ale často nevhodným spôsobom (neprimerané dotyky na získanie pozornosti alebo keď dieťa stojí príliš blízko pri rovesníkovi). Deti môžu reagovať na sociálne výzvy, ale často u nich absentuje sociálna iniciatíva.

Behaviorálne intervencie

Sociálne zručnosti sú dôležité v živote každej osoby. Deti, ktoré sa naučia vyhľadávať a tešiť sa zo sociálnych interakcií s ostatnými a chápať sociálne pravidlá, budú s väčšou pravdepodobnosťou v živote fungovať nezávisle od pomoci iných. Odporúča sa, aby deti s autizmom mali prístup k individuálnym službám zameraným na učenie sociálnych zručností alebo malým sociálnym skupinám. Program na učenie sociálnych zručností by mal byť zostavený a individualizovaný tak, aby sa zameral na učenie absentujúcich zručností pričom sa využijú empiricky podložené intervencie.

Behaviorálne intervencie zamerané na nácvik sociálnych zručností sú nápomocné k zvýšeniu prosociálneho správania. Metódy a procedúry vychádzajúce z aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA), ktoré sú založené na princípoch správania a učenia sa, majú za cieľ zlepšiť symptómy PAS ako je zlepšenie v sociálne funkčnom správaní, komunikácii, hre, adaptívnych schopnostiach či akademických zručnostiach, pričom sa eliminuje výskyt problémového správania, ktoré často bráni dieťaťu k úspešnej školskej či sociálnej inklúzií.

Sociálne skupinky v centre Srdce Autizmu

V centre Srdce Autizmu sme po rokoch znova zaviedli Sociálne skupinky, ktorých cieľom je učiť a upevňovať sociálne zručností detí s poruchami autistického spektra. Skupinky sú určené pre deti s autizmom vo veku od 6 – 10 rokov a sú realizované pravidelne raz za týždeň v počte 4 až 5 detí.

Pri nácviku sociálnych zručností terapeutky používajú niekoľko vedecky overených metód a procedúr z aplikovanej behaviorálnej analýzy ako sú:

• Učenie v prirodzenom prostredí,
• Rolová hra (z angl. role play),
• Využitie vizuálnych promptov,
• Sociálne príbehy (z angl. social stories),
• Video modeling,
• Promptovanie,
• Bezchybné učenie,
• Časté opakovanie a praktizovanie v rámci hier,
• Pozitívne posilňovanie žiaduceho správania.

Priebeh sociálnych skupiniek

Pred samotnou realizáciou sociálnych skupiniek sa tím terapeutiek zameral na dôkladnú prípravu na jednotlivé sedenia. V rámci prípravy sa určili témy, podrobne napísali metodické postupy učenia sociálnych správaní a pripravili sa materiály ako sú pracovné listy, aktivity či vizuálne pomôcky. Tie podporujú upevňovanie si danej témy, pravidlám správania sa na sociálnych skupinkách, ale aj pravidlám pri učení jednotlivých tém. Zároveň sa identifikovali posilnenia, určila sa vhodná metóda posilňovania a tiež sa vybrali aktivity a hry, ktoré napomáhajú pri učení a zovšeobecňovaní si jednotlivých sociálnych zručností.

Aj napriek tomu, že oblastí, v ktorých je možné učiť sociálne správania je mnoho, my sme identifikovali 4 z nich na základe informácií, ktoré sme o deťoch v skupinke mali. Cieľom prebiehajúcej sociálnej skupinky je zvýšenie sociálnych zručnosti v nasledujúcich oblastiach:

• predstavenie sa a rozprávanie o sebe,
• spoznanie inej osoby,
• identifikácia emócií,
• zvýšenie interakcie a komunikácie s rovesníkmi.

V rámci každej zručnosti sme identifikovali 4 až 7 rôznych tém, počas ktorých učíme nové sociálne správanie alebo opakujeme a upevňujeme už tie naučené.

Počas úvodného stretnutia sme realizovali hodnotenie sociálneho správania v spomínaných oblastiach pomocou pozorovacieho dotazníka, do ktorého terapeutky zapísali aktuálnu úroveň jednotlivých zručností. Toto hodnotenie sa zopakuje o pol roka, aby sa zhodnotil progres naučených zručností u každého dieťaťa. Aktuálne prebiehajú sociálne skupinky, kde priebeh je realizovaný hravou a nenásilnou formou. Cieľ je, aby deti mali zábavu pričom sa učili ako sa navzájom hrať, spolu komunikovať a hlavne prejavovať záujem jeden o druhého.

Príklad hodiny SOCIÁLNEJ SKUPINKY  TU

Jednou z možností ako naučiť dieťa reagovať na meno je prestať ho používať spolu s inštrukciou. Neustále používanie mena s požiadavkou, je meno párované s negatívnou skúsenosťou: Matej, poď sem! Matej, dotkni sa nosa! Matej, vyskoč! čiže s averzívnym/nepríjemným podnetom (musí niečo urobiť). Ak obmedzíte používanie mena dieťaťa a hlavne ak kladiete požiadavku, pomôžete tým ku konkrétnemu učeniu reagovania na meno.

Ako teda naučiť dieťa reagovať na meno? Stratégia k učeniu mena:

Všetkým v okolí povedzte, aby prestali na nejaký čas používať meno Vášho dieťaťa alebo aspoň limitovali jeho používanie počas dňa. Zoberieme najsilnejšie posilnenia (odmeny), ktoré dieťa má – chipsy, cukríky, bubliny, vláčiky… . Pamätajte, ak chcete aby dieťa reagovalo na svoje meno, správanie musí byť posilňované. Ak sociálna interakcia nie je ešte posilňujúca pre dieťa, pochvala nebude fungovať ako posilnenie.

Nechajte dieťa hrať sa, zabávať sa. Vyslovte jeho meno a hneď sa dotknite jeho ramena, prípadne ak je to potrebné otočte ho a dajte mu obľúbenú vec (chips alebo bubliny) – tým posilňujete jeho správania, v našom prípade je to reagovanie na meno. Upozornenie: očný kontakt nie je potrebný!

Postupne odstraňujte svoj prompt (pobadanie) tým, že stojíte trošku ďalej od neho alebo sa dotknete jeho ramena o niečo neskôr (o sekundu alebo dve neskôr). Správanie diferenciálne posilnite – ak sa dieťa otočí samostatne smerom k Vám potom ako vyslovíte jeho meno, dajte mu viac, to znamená viac lentiliek, dlhšie šteklenie, nadšenejšiu slovnú pochvalu.

Týmto spôsobom naučíte Vaše dieťa reagovať na meno.  Dieťa sa naučí, že ak je jeho meno vyslovené nasledujú dobré veci (bubliny, spievanie, cukrík…). Toto učenie môžete robiť kedykoľvek počas dňa.

Originál video Dr. Barbera: https://www.youtube.com/watch?v=y_66HnrDPIQ