Keď začíname učiť dieťa komunikovať, často sa stane, že skĺzneme k učeniu slov ako “ešte”, “daj” alebo “viac”. Odôvodňujeme si to tým, že sú to ľahké slová, ktoré sa učia aj bábätká. Prípadne, že budeme radi ak nám dieťa povie aspoň niečo.
Avšak týmto môžeme urobiť viac škody ako úžitku. Prečo? Tieto slová fungujú ako efektívna komunikácia iba vtedy, keď predmet záujmu dieťaťa je v dohľade – vidí ho dieťa a vidíme ho aj my. Len v takomto prípade ak dieťa povie “ešte” vieme presne, čo chce.
Čo ale v situácií, keď sme vonku na prechádzke a dieťa Vám zrazu začne hovoriť / ukazovať posunok na “daj”? Vaša otázka bude – “Daj čo?” a tu už môže nastať problémové správanie. Viac o tom prečo tieto slovíčka neučiť a čo robiť namiesto toho sa dozviete v tomto videoblogu.
